História 'tangyuanu' siaha ďaleko do minulosti; jeho rané formy sa objavili už v období pred Qin a v staroveku bol známy pod rôznymi názvami, ako napríklad „mianjian“ (múčne zámotky) a „yuanbuluojiao“ (okrúhle knedle bez rohov). Za dynastie Song dozreli techniky výroby týchto knedlí a stali sa obľúbeným sviatočným jedlom medzi širokou verejnosťou; vtedy sa im hovorilo 'yuanzi' alebo 'fuyuanzi' - názvy odvodené od skutočnosti, že po uvarení plávali na vodnej hladine.
Od dynastie Ming sa tento druh sezónneho jedla prevažne označoval ako „tangyuan“ alebo „yuanxiao“. Výraz „yuanxiao“ bol populárny najmä na severe, zatiaľ čo „tangyuan“ bol bežný výraz na juhu. Počas dynastie Ming a Qing sa remeselná zručnosť pri ich výrobe čoraz viac zdokonaľovala, čo viedlo k zavedeniu rôznych náplní, ako je sezamová pasta, pasta zo sladkých červených fazúľ a arašidy. Dynastia Qing tiež zaznamenala vznik „yuanxiao“ naplneného prísadami, ako sú kvety osmanthus, cukor a vlašské orechy. V modernej dobe dochádza k neustálym inováciám v oblasti chutí, tvarov a spôsobov konzumácie; trh teraz ponúka kreatívne náplne, ako je čokoláda a ovocie, ako aj rýchlo mrazené produkty. Okrem tradičného spôsobu varenia boli vyvinuté aj iné spôsoby prípravy, vrátane fritovania a obaľovania cukrom („basi“).
